Kvety sa rozprávajú
ľúbeznou  rečou
ako mračná a nebo modré.
Všetko je pekné, cool, in, všetko je dobré....

Jar sa pred zrkadlom farbí. – A tie farby...?
Krásne a podmanivé.
Tie jarné dúhy, farebné a dúhovité,

Farby na dotyk palety maliara.
Láskou prebodnutý v srdci meč.
Svieca, na stole, v plameni dohára..

Jar sa jarí. Po nej príde leto.....
Letná láska, je krátka ako cigareta.
V básnikovi čosi horí, čosi sa v ňom zmieta.

Má  večný oheň v očiach, horia 
v ňom smaragdy. Sú  priam božský,
večne zelené. Nazvime všetko po mene.

Básnik nikdy neodchádza.
Ostávajú po  ňom básne,
aj keď v posledné jeho svetlo v okne zhasne.
NAVEKY – VEKOV – AMEN.