V srdci večná jar
Kvety sa rozprávajú
ľúbeznou rečou
ako mračná a nebo modré.
Všetko je pekné, cool, in, všetko je dobré....
Jar sa pred zrkadlom farbí. – A tie farby...?
Krásne a podmanivé.
Tie jarné dúhy, farebné a dúhovité,
Farby na dotyk palety maliara.
Láskou prebodnutý v srdci meč.
Svieca, na stole, v plameni dohára..
Jar sa jarí. Po nej príde leto.....
Letná láska, je krátka ako cigareta.
V básnikovi čosi horí, čosi sa v ňom zmieta.
Má večný oheň v očiach, horia
v ňom smaragdy. Sú priam božský,
večne zelené. Nazvime všetko po mene.
Básnik nikdy neodchádza.
Ostávajú po ňom básne,
aj keď v posledné jeho svetlo v okne zhasne.
NAVEKY – VEKOV – AMEN.