Ráno zakvitlo v svadobný závoj bielej zimy.
Usmialo sa a nebo bolo šťastné s ním.
Tá láska, ktorá lásku láska.

Tá neha, šťastie v tichu, kde sa  
rodí báseň slovo po slove.

Láska dokážu divy. Dokonalý je,
jej perleťový úsmev na perách.
Odrazu zaznie nesmrteľný Bach.

To je o pravé šťastie, vo vlastných 
stopách kráčať vpred.

Cestou šťastia, lásky, ktorá je živá voda.
Piješ ju zo svojich čistých dlaní.
Láska ostáva pri Tebe i na svitaní.

Lásky, tej treba na prídel každý deň.
Láska, lásku láska. Nezaznieva žiadne rekviem.

V srdci je uložené bohatstvo bielych perál,
ako zafír, drahokamy. Všetko čo bolo, je s nami.

Dané veľa lásky decembrovému ránu a nebu,

páru, ktorý sa má nesmrteľne rád,
i keď zem mrazom chladí a všade je neskutočný chlad.