Vždy ako každý rok
4. 9. 2024
Vietor, ten večný chuligán,
spieva jesenný chorál pre všetkých.
Nebo sa láme,
v kríž a bolesť cítiť všade,
v očiach, v srdci,
na dve dlane, jeden pár očí,
jedno srdce, ktoré bije ako zvon
a možno, je to práve v tom,
že jeseň má, v sebe čaro
padajúceho lístia. Dýcha farbami.
Tie lahodia oku. Ten obraz sa zračí
ako kvety v neustálom plači.
Slzy im bolieť budú
ako bolí letu vánok, ktorý páli,
keď november vtrieli, vpáli,
do jeho komnaty ako nevítaný hosť.
Lúče leta slabnú a oblohou nevidieť nič,
Všetko je prázdne i v duši básnika.
Nad ním sa láme bič.
Srdce mu smútkom zabliká.
Letu končí pracovná zmluva. Je čas ísť.
Zo stromu opadol žlto – hnedý list.
A jeseň s novembrom sú králi vždy ako každý rok.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář