Sen o otcovi
Dnes v noci som mal krásny sen, otec mi zaklopal na dvere,
vošiel dnu do bytu a povedal. „ Prišiel som, syn môj,
aby som bol pri Tebe len tak. Za hodinu budem musieť ísť,
ide mi hornou trasou nebeský vlak.“
A zatiaľ som nám pripravil kávu, akú mal rád vždy.
Pýtal sa na nevestu, moju manželku. „ Je ešte v Paríži? “
Nie, už prišla domov. Je uťahaná , spí teraz.
Bol vážny, akoby bol priviazaný náš osud na reťaz....
A retiazku s krížikom vložil mi do dlane.
Končím túto básne, skôr ako noc s mesiacom zapadne.
Veď srdce mi plače a bolesťou dáva rým za rýmom na papier.
Vypili sme kávu. Otec, odišiel si. Akási charizma ostala na dotyk
Tvojej tváre a vo mne smútok, že už nie si medzi nami.
Cez dlane mi svitalo ráno. Taký je osud nám Bohom daný.
Narodili sme sa a raz budeme musieť zomrieť.
Ísť..., kráčať vpred, hoci zo stromu opadne posledný list.
Vták vyletí z jeho koruny a smutne zakráka,
Videl som muža kráčať pod oknami , v topánkach starého tuláka.
Ten muž bol môj otec, náhlil sa, aby stihol vlak.
Jedni sa rodia – Druhí zomierajú, Taký je Boží zákon, veru tak........