Slnko sa praží na oblohe ako káva. Šálka na stole....Vdychujúc 
cítim jej omamnú vôňu. / Pijem iba kvalitu – Popradskú /.
tajomstvo čierneho moku. Tak akosi chutí  káva, 
Vždy a všade bez víťazstva, bez nároku.

Nikto nie je víťaz, iba ona. Káva čierna, povzbudivá,
za tepla horúceho leta, za bielej zimy, ktorá studí.
za šera, za noci, keď lampa svieti, a jej deti, 
myslia na  svojho praotca  staručkého Edisona.

Božská káva vždy vonia svetlom v tichu a iné taje. 
Vôňa kávy – jej pražená vôňa.  Za oknami sivo – čierna tma je.
Na druhý deň nadránom, keď básnikovi cez dlane svitá,

opierajúc sa v srdci o most, ktorý spája brehy riek 
a túžob zároveň. Káva, ktorú nikdy nezaplaví povodeň.
Káva a opäť káva, dáva silu, energiu, akoby ťa nabíjali baterky. 
Piť kávu a vždy svieži byť. Káva, svieža, blahodarná, škoda hovoriť.