Óda na kávu
Slnko sa praží na oblohe ako káva. Šálka na stole....Vdychujúc
cítim jej omamnú vôňu. / Pijem iba kvalitu – Popradskú /.
tajomstvo čierneho moku. Tak akosi chutí káva,
Vždy a všade bez víťazstva, bez nároku.
Nikto nie je víťaz, iba ona. Káva čierna, povzbudivá,
za tepla horúceho leta, za bielej zimy, ktorá studí.
za šera, za noci, keď lampa svieti, a jej deti,
myslia na svojho praotca staručkého Edisona.
Božská káva vždy vonia svetlom v tichu a iné taje.
Vôňa kávy – jej pražená vôňa. Za oknami sivo – čierna tma je.
Na druhý deň nadránom, keď básnikovi cez dlane svitá,
opierajúc sa v srdci o most, ktorý spája brehy riek
a túžob zároveň. Káva, ktorú nikdy nezaplaví povodeň.
Káva a opäť káva, dáva silu, energiu, akoby ťa nabíjali baterky.
Piť kávu a vždy svieži byť. Káva, svieža, blahodarná, škoda hovoriť.