Do poslednej omrvinky zániku
Sedím v byte s rukami na počítači
a zdieľam s Tebou naše city
Si moja Amerika. – Ja Tvoj New Yor City.
Rozmýšľam, v hlave si robím inventár myšlienok,
čírych a čistých ako živá voda,
Nadýchneš sa, zo studne túžiš piť.
Nad zemou oblohou nesie sa mesiac,
Ten večný gondolier a hviezdy,
tie sú vo Veľkom voze ako doma. Pýtam sa.
Kto moje slová v básni schová?
Na slávu poézie . – Na slávu Krista,
pri ktorej každá cesta, je viac než istá.
Veď koniec koncov. Všetky cesty vedú do Ríma.
Tam, kde Boha, tam kde Krista nesú na rukách.
Milujú ho. – Majú radi. Ty po premilovanej noci,
aj tak odo mňa odchádzaš navždy na svitaní.
Nechávaš svoj úsmev na dotyk pier pohára od vína.
IN VINO VERITAS.
„ Vo víne hľadaj pravdu. “
Tú našu, pre ktorú oplatí sa žiť.
Tú, v ktorej nekalí sa naša láska na oceľ,
Ale je mäkká ako svedomie básnika,
kde všetko sa raz konči, všetko zaniká.